*Bioenergeticky obohatené* bylinné kvapky, ktorých unikátne zložky a ich špeciálna kombinácia priaznivo pôsobia na:
Štítna žľaza – Migréna – Imunitný systém – Regenerácia – Pohybový aparát – Reuma – Lymfatický systém – Alergie
Srdce – Krvný obeh – Psyché – Spánok – Dýchacie cesty – Látková výmena – Žalúdok – Črevá – Pankreas – Pečeň
Obličky – Močové cesty – Ženské choroby – Koža – Chrípka
-
Vo všeobecnosti patria nádory štítnej žľazy medzi zriedkavejšie sa vyskytujúce, no spomedzi nádorov žliaz s vnútorným vylučovaním sú pomerne časté.
Medzi príznaky, ktoré by mohli upozorniť na prítomnosť nádoru v štítnej zľaze, patrí:
zväčšenie lalokov štítnej žľazy (jedno- alebo obojstranné), solitárny uzol alebo kalcifikát a s tým spojené príznaky napr. pocit tlaku v oblasti krku, ťažkosti pri dýchaní, prehĺtaní, dráždivý kašeľ, vychýlenie priedušnice, zachrípnutie v dôsledku poškodenia hlasivkového nervu, ďalej ak v priebehu krátkeho času dôjde k zväčšeniu štítnej žľazy (strume) s tuhým a hrboľatým povrchom, ak dlhotrvajúci hrvoľ začne zrazu prudko rásť, v žľaze sa tvoria tuhé uzlíky, alebo ak sa zväčšia lymfatické uzliny na krku.
Nádory štítnej žľazy delíme na nezhubné (benígne) a zhubné (malígne), podľa miesta vzniku na:
- primárne – keď nádor vychádza zo štítnej žľazy
- sekundárne – v rámci iného nádorového ochorenia (napr. tu môže byť lokalizovaný lymfóm), alebo ide o metastázu z iného nádoru prítomného v organizme, napr. prsníka, a to buď krvnou, alebo lymfatickou cestou.
Nezhubné nádory (benígne)
Typickým nezhubným nádorom je dobre ohraničený, opuzdrený adenóm, ktorý vychádza z buniek tvoriacich folikul .
Zhubné nádory (malígne)
Zhubné nádory rozdeľujeme na diferencované, nediferencované karcinómy.
Diferencovaný karcinóm – vyskytuje sa vo všetkých vekových skupinách (aj u detí), najčastejšie však medzi 40. až 60. rokom, častejšie sú postihnuté ženy.
Diferencovaný karcinóm nevyvoláva celkové príznaky. Rastie pomaly, nepozorovane, často sa zistí náhodne pacientom samotným napr. pri obliekaní či holení. Prípadne útlakom okolia vyvolá mechanické ťažkosti. Zriedkavejšie na prítomnosť upozorní až prítomnosť metastázy (v kostiach, lymfatických uzlinách či pľúcach). Funkcia štítnej žľazy môže byť neporušená, ale aj znížená či zvýšená.
Pri podozrení na nádorové ochorenie štítnej žľazy robíme vyšetrenie ultrazvukom, ktoré nás informuje o prítomnosti ložiska, môžeme posúdiť vzťah k okoliu či prerastanie do okolitých tkanív. Presnú informáciu poskytne cytologické vyšetrenie tkaniva získaného biopsiou podozrivého miesta. Aj pri podozrení na zhubný nádor sa štítna žľaza operačne odstráni.
Liečba nádoru spočíva v operačnom odstránení štítnej žľazy, po ktorom nasleduje liečba rádijódom. Rádiojód je vychytávaný tkanivom štítnej žľazy, tým zničíme zvyšok tkaniva po operačnom odstránení, a zároveň aj prípadné metastázy. Podávaním tyroxinu po operácii znižujeme hladinu hormónu TSH, pod vplyvom ktorého by mohla náhodne uniknutá časť nádoru ďalej rásť.
Alternatívou liečby rádiojódom je liečba ožiarením s následným podávaním tyroxínu.
Po operácii sledujeme hodnoty tyreoglobulínu, ktorého vzostup signalizuje znovuvytvorenie nádoru, alebo vytvorenie metastázy.
Prognóza tohto tohto typu nádoru je dobrá.
Nediferencovaný karcinóm postihuje starších ľudí, nápadný je rýchly rast nádorového uzla, ktorý môže počas niekoľkých týždňov niekoľkonásobne zväčšiť svoj objem. Vyvoláva väčšinou mechanické obtiaže. Na dôkaz diagnózy robíme bioptické vyšetrenie tkaniva.
Tento typ nádoru nevychytáva jód, nie je možná liečba rádiojódom. Preto liečime cytostatikami, ožiarením, a ak je to možné, operačne.
Medulárny karcinóm vychádza z parafolikulárnych C-buniek. Vyskytuje sa v dvoch formách – sporadicky, kedy postihuje staršie osoby (medzi 50. až 60. rokom života ), alebo ako súčasť takzvanej mnohopočetnej endokrínnej neoplázie (MEN). Tieto geneticky podmienené nádory postihujú viacero žliaz s vnútorným vylučovaním. Nevyskytujú sa často. Prejavovať sa začínajú v detstve .
Diagnostika poruchy štítnej žľazy
I. Sonografia – týmto vyšetrením môžeme zistiť uloženie, tvar, veľkosť štítnej žľazy, jej štruktúru, zistiť prítomnosť ložiskových zmien (cystických či solitárnych) a tiež vzťah k susedným orgánom a pomocou špeciálnej (doplerovskej) sonografie zistiť prekrvenie. Táto metóda je diagnosticky najprínosnejšou a zároveň najpoužívanejšou vyšetrovacou metódou.
II. Aspiračná biopsia tenkou ihlou – jednoduchá a bezpečná metóda, keď tenkou ihlou získame tkanivo, ktoré odosielame na cytologické vyšetrenie. Vyšetrenie je dôležité a prínosné pre odlíšenie zhubných, ale aj iných ochorení štítnej žľazy (napr. autoimúnnych).
III. Scintigrafia – je vyšetrenie, pri ktorom sa aplikuje izotop (technécium), ktorý je vychytávaný štítnou žľazou. Prostredníctvom akumulácie izotopu získame informáciu o polohe, tvare, veľkosti štítnej žľazy, prípadne zistíme uloženie žľazy na na inom mieste, uplatní sa pri hľadaní metastáz, alebo opätovného vzplanutia zhubného nádoru. Zobrazuje tiež oblasti štítnej žľazy so zvýšenou alebo zníženou akumuláciou (hromadením) izotopu, a tak odhalí prítomnosť takzvaných uzlov.
Podľa stupňa vychytávania izotopu rozlišujeme studené uzly (nevychytávajú, alebo len minimálne), teplé uzly (vychytáva viac ako okolité tkanivo štítnej žľazy) a uzly horúce (vychytávajú intenzívne, okolité tkanivo len málo alebo vôbec). Scintigrafické ložiskové zmeny treba overiť sonograficky.
Vyšetrenia ako supresný test, TRH test a ďalšie pomocné vyšetrenia (sonografia očnice, brucha, rentgen hrudníka, vyšetrenie minerálov, Ct, NMR** a iné zobrazovacie metódy, vyšetrenie minerálov, ďalších hormónov, krvného obrazu a iné) sa používajú podľa uváženia endokrinológa.
Ochorenia štítnej žľazy sú po cukrovke najčastejšie sa vyskytujúce spomedzi ochorení žliaz s vnútorným vylučovaním. Lekári majú v diagnostike k dispozícii široké možnosti vyšetrovacích metód, pomocou ktorých pomerne rýchlo a presne určia diagnózu. Včasný záchyt ochorenia znamená pomerne jednoduchú liečbu, ktorú endokrinológ prispôsobuje pacientovi po zhodnotení klinických príznakov a výsledkov laboratórnych vyšetrení.
Vyšetrenie štítnej žľazy
Anamnéza a klinické vyšetrenie
Ochorenia štítnej žľazy patria po cukrovke medzi najčastejšie endokrínne choroby.
Častejšie postihuje ženy, môže sa vyskytnúť u osôb, u ktorých sa ochorenie štítnej žľazy nachádza v rodine, ktorí boli v minulosti sledovaní alebo liečení pre ochorenie štítnej žľazy. V rámci diagnostiky sa zisťujú autoimúnne ochorenia (ako napr. cukrovka 1. typu, vitiligo, celiakia, ochorenie spojiva atd.), po ožarovaní hlavy, krku alebo hrudníka v minulosti, krčnej operácii, traume, oblasti s vyšším výskytom ochorenia štítnej žľazy.
Pri vyšetrení pacienta sa treba zamerať na kvalitu kože a podkožia, hydratáciu kože, srdcovocievny systém, vzhľad očí, pohyb pacienta v ordinácii, fyzickú výkonnosť, toleranciu tepla, hmotnosť, stravu…
Štítnu žľazu vyšetrujeme pohmatom – veľkosť, bolestivosť, pohyblivosť, prítomnosť uzlov, ich veľkosť, tuhosť, prítomnosť zväčšených lymfatických uzlín.
Príznaky
Ťažkosti ktoré môžu pacienti udávať sú : zmena hmotnosti, porucha termoregulácie, svalová slabosť, pocit búšenia srdca, ťažkosti pri dýchaní, prehĺtaní, poruchy vyprázdňovania, psychické ťažkosti.
U žien to môže byť porucha menštruačného cyklu, u mužov porucha potencie.
Pri vyšetrení pacienta sa zameriavame na kvalitu kože a podkožia, hydratáciu kože, srdcovocievny systém, vzhľad očí, pohyb pacienta v ordinácii, fyzickú výkonnosť, toleranciu tepla, hmotnosť, stravu…
Laboratórne vyšetrenia
Vyšetrenia z krvi pacienta:
I. Stanovenie TSH
Je jedným z najcitlivejších parametrov pre posúdenie funkcie štítnej žľazy. Používa sa ako vyhľadávací test. Rozpätie hodnôt sa mierne líši pri jednotlivých laboratóriách v závislosti od metodiky, ktorá sa používa pri vyšetrení, udáva sa 0,4 až 4 mlU/l. Hodnoty sa posudzujú vzhľadom na iné hormóny, predovšetkým k FT4.
II. Určenie koncentrácie voľných hormónov
FT3 – voľný trijodtyronin
Normálne hodnoty 3 až 6,5 pmol/l séra (tiež v závislosti od laboratória)
FT4 – voľný tyroxin, pomáha upresniť poruchu funkcie štítnej žľazy
Normálne hodnoty 9 až 23 pmol/l
Diagnosticky najvýznamnejší je vzťah FT4 a TSH, stanovenie celkového trijódtyronínu a jeho voľnej frakcie FT3 má zväčša spresňujúcu hodnotu.
Hodnotenie funkcie štítnej žľazy vzhľadom na TSH, FT4.
TSH, FT4 v medziach normy – normálna funkcia štítnej žľazy
TSH zvýšené, FT4 normálne – znížená funkcie, bez klinických príznakov (subklinická hypotyreóza)
TSH zvýšené, FT4 znížené – znížená funkcia štítnej žľazy úplne rozvinutá (manifestná hypotyreóza)
TSH znížené, FT4 normálne – zvýšená funkcia štítnej žľazy, bez klinických príznakov (subklinická hypertyreóza)
TSH znížené, FT4 zvýšené – klinicky rozvinutá zvýšená funkcia (manifestná hypertyreóza).
III. Stanovenie autoprotilátok
- protilátky proti tyreoglobulínu – anti –Tg
- protilátky proti tyreoidálnym peroxidázam – anti TPO
Tieto dve autoprotilátky sa používajú najčastejšie a signalizujú niektorú z autoimúnnych ochorení štítnej žľazy.
Protilátky proti TSH receptorom sú typické pre Graves-Basedovovu chorobu.
IV. Nádorové markery
- sérový tyreoglobulín, ktorý sa uplatňuje najmä pri monitorovaní opätovného vzplanutia choroby
- sérový kalcitonín sa používa pri vyhľadávaní, diagnostikovaní a monitorovaní recidív foriem medulárneho karcinónu; dnes sa nahradzuje genetickým vyšetrením.